2/2023

Prehľad noviniek environmentálnej legislatívy EÚ

| autor: Denis Bede, CYRKL, Zdrojova platforma, s.r.o.0

alexandre-lallemand-Pcs3mOL14Sk-unsplash
zdroj: unsplash.com

Environmentálna legislatíva Európskej únie (ďalej len “EÚ”) sa neustále vyvíja a prináša nové nariadenia a smernice, pričom EÚ vytvára legislatívu s cieľom zabezpečiť jednotný právny rámec pre všetky členské krajiny. Je preto dôležité orientovať sa v pripravovaných legislatívnych zmenách.

V tomto článku Vám prinášame prehľad pripravovaných zmien v európskej environmentálnej legislatíve, o ktorých by ste mali vedieť.

Revízia pravidiel o preprave odpadu

Ešte v novembri roku 2021 predložila Európska komisia návrh revízie európskych pravidiel prepravy odpadu stanovených nariadením (EÚ) 1013/2006 o preprave odpadu.

Cieľom revízie je najmä:

  • Posilniť pravidlá vývozu odpadu z EÚ. Vývoz odpadu, ktorý nie je nebezpečný (zelený list odpadu) bude povolený iba do tých krajín, ktoré explicitne udelili súhlas s dovozom odpadu z EÚ a preukážu schopnosť nakladať s týmto odpadom udržateľným spôsobom. Všetky firmy vyvážajúce odpad z EÚ budú navyše povinné vykonať nezávislý audit v zariadení, do ktorého odpad prepravujú, aby sa preverilo, že tieto zariadenia dokážu nakladať s odpadom environmentálne vhodným spôsob.
  • Uľahčiť prepravu odpadu na vnútornom trhu EÚ prostredníctvom digitalizácie postupov vydávania a výmeny informácií a dokumentov, ktoré sú v súčasnosti väčšinou papierové. Klasifikácia odpadu by sa harmonizovala. Zaviedli by sa prísnejšie podmienky pre prepravu odpadov na spaľovanie a skládkovanie, ktoré by boli povolené len v obmedzených a dobre odôvodnených prípadoch.

V rámci EÚ, teda medzi členskými štátmi, sa ročne prepraví okolo 70 miliónov ton odpadu1, pričom zložité pravidlá pre túto prepravu dlhodobo výrazne komplikujú recykláciu odpadov tam, kde recyklačné kapacity chýbajú. V máji 2023 Rada Európskej únie posunula upravený návrh revízie do trialógu s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Ak bude dosiahnutý všeobecný súhlas s navrhovaným textom, posunie sa následne na oficiálne schválenie.

Revízia smernice o obaloch a odpadoch z obalov (PPWD)

V novembri roku 2022 Európska komisia navrhla revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, s cieľom zlepšiť vyhliadky na dosiahnutie cieľa stanoveného Európskou zelenou dohodou a novým akčným plánom pre cirkulárnu ekonomiku, aby všetky obaly na trhu EÚ boli do roku 2030 opakovateľne použiteľné alebo recyklovateľné ekonomicky dosiahnuteľným spôsobom.

Hlavnými cieľmi revízie súčasnej smernice o obaloch a odpadoch z obalov sú:

  • predchádzať vzniku nových odpadov z obalov, zníženie ich množstva a podpora opakovateľného používania a opakovaného plnenia,
  • zabezpečiť, že všetky obaly na trhu EÚ budú do roku 2030 recyklovateľné ekonomicky dosiahnuteľným spôsobom,
  • zvýšiť podiel recyklovaného plastu v obaloch, čím sa zabezpečí vyššia miera a kvalita recyklácie v uzavretom cykle a zníži nutnosť využívať primárne suroviny.

Najdôležitejšie opatrenia navrhovaného nariadenia zahŕňajú nové ciele pre znižovanie odpadu z obalov a povinné ciele opakovateľného použitia pre vybrané skupiny obalov. Nariadenie zároveň cieli na obmedzenie nadmerného balenia a určitých foriem zbytočného balenia a taktiež zavádza pravidlá pre podporu systémov opätovného použitia a opätovného plnenia. Stanoviť sa majú aj minimálne pomery recyklovaného obsahu v plastových obaloch a kritériá ďalšej recyklovateľnosti všetkých typov obalov. Povinnými sa stane zavádzanie zálohovania plastových fliaš a hliníkových plechoviek v členských štátoch EÚ, kde doteraz zavedené neboli. Na dosiahnutie správneho triedenia odpadu z obalov bude harmonizované nielen označovanie obalov ale aj odpadových nádob v rámci celej EÚ.

Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD)

V rámci reformy nefinančného vykazovania a v rámci zavádzania princípov tzv. ESG bol prijatý návrh novej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (z anglického Corporate Sustainability Reporting Directive, skr. CSRD, ďalej len “smernica CSRD”). Táto smernica nadobudla platnosť 5. januára 2023 a nahrádza pôvodnú smernicu stanovujúcu pravidlá nefinančného vykazovania veľkými podnikmi a zásadným spôsobom rozširuje okruh dotknutých spoločností, ktoré budú musieť vykazovať podrobné informácie v oblastiach sociálnych a environmentálnych vplyvov podľa nových jednotných štandardov.

Bude sa týkať všetkých spoločností kótovaných na európskom trhu (vrátane neeurópskych spoločností a malých a stredných podnikov (ďalej len “MSP”), no s výnimkou mikropodnikov s menej ako 10 zamestnancami) a všetkých veľkých nekótovaných spoločností spĺňajúcich dve z nasledujúcich kritérií:

  • obrat viac ako 40 miliónov eur,
  • majetok viac ako 20 miliónov eur,
  • viac ako 250 zamestnancov.

Oproti pôvodnému okruhu približne 11 600 spoločností dotknutých požiadavkami pôvodnej smernice je nové vykazovanie povinné pre takmer 50 000 firiem s pokrytím viac ako 75% celkového obratu spoločností pôsobiacich v EÚ.

Rozširuje sa zároveň rozsah reportovaných oblastí. Kým pôvodná smernica sa zameriavala najmä na tie všeobecné nefinančné témy, smernica CSRD rozširuje oblasti zverejňovaných informácií o ďalšie čiastkové témy ako klimatická zmena, biodiverzita, sociálne vplyvy, ľudské práva a ďalšie.

Právna úprava na boj s tzv. greenwashingom a zavádzajúcimi environmentálnymi informáciami

Koncom marca 2023 Európska komisia predstavila aj návrh smernice o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia2 (tzv. green claims).

Tvrdenia o ekologickosti a udržateľnosti sa stali faktorom konkurencieschopnosti, pričom ekologické produkty zaznamenávajú vyšší rast než bežné produkty. Ak tovar a služby ponúkané a kupované na vnútornom trhu EÚ nie sú také šetrné k životnému prostrediu, ako sa uvádza, spotrebitelia sa tým uvádzajú do omylu, bráni sa zelenej transformácii a znižovaniu negatívnych environmentálnych vplyvov. Cieľom navrhovanej smernice je vytvoriť rámec pre harmonizáciu regulácie tvrdení týkajúcich sa životného prostredia tak, aby sa zabezpečilo, že budú spoľahlivé, porovnateľné a overiteľné.

Požiadavky stanovené smernicou si vyžiadajú významné zmeny v spôsobe, akým mnohé spoločnosti v súčasnosti preukazujú a oznamujú svoje tvrdenia, ako aj v tom, ako spravujú informácie súvisiace s ich environmentálnymi povereniami. Navrhovaný rozsah pôsobnosti smernice je široký. V prípade jeho prijatia v navrhovanom znení by sa vzťahovalo na tvrdenia dobrovoľne predložené spotrebiteľom v EÚ o produkte, službe alebo organizácii, ktoré udávajú pozitívny vplyv na životné prostredie. Známe príklady týchto typov tvrdení zahŕňajú slovné spojenia ako „uhlíkovo neutrálne“, „udržateľné“ alebo „obal vyrobený z recyklovaných plastových fliaš“.

Smernica by sa však nemala vzťahovať na povinné tvrdenia a tvrdenia, na ktoré sa už vzťahujú existujúce nariadenia EÚ. Patria sem označenia resp. štítky na organických potravinách a krmivách, štítky s údajmi týkajúcimi sa spotreby paliva a emisií uhlíka automobilov, označenia energetickej účinnosti produktov a výročné správy o udržateľnosti. Firmy pôsobiace v sektoroch, ktoré majú existujúce alebo pripravované pravidlá o environmentalnych tvrdeniach (ako sú napr. finančné služby), by boli tiež vyňaté.

Navrhované požiadavky by sa vzťahovali na veľkú väčšinu firiem pôsobiacich v EÚ, iba mikro-podniky (spoločnosti, ktoré majú menej ako 10 zamestnancov alebo generujú menej ako 2 milióny EUR ročný obrat) by boli vyňaté spod týchto pravidiel.

Revízia smernice o odpadoch (WFD)

Európska komisia 5. júla 2023 zverejnila návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/98/ES o odpade (ďalej len “smernica o odpade”).

Revízia smernice stanovuje nové ciele znižovania potravinového odpadu, ktoré sú nižšie ako aktuálne platné ciele o 50% redukciu do roku 2030. Konkrétne návrh stanovuje do roku 2030 zabezpečiť redukciu o 10% v spracovateľskom a výrobnom reťazci a o 30% na obyvateľa v predajniach, distribúcii, reštauráciách a domácnostiach v porovnaní s rokom 2020 (nový čl. 9a).

Návrh revízie zavádza tiež rozšírená zodpovednosť výrobcov pre textil (nový čl. 22a), ktorá sa bude vzťahovať na

  • textilné výrobky pre domácnosť,
  • odevy a odevné doplnky a
  • obuv prvýkrát uvedené na trh EÚ.

S jej zavedením sa ráta do 30 mesiacov od účinnosti revidovanej smernice, spolu s vytvorením a spustením registra výrobcov textilných výrobkov. Namiesto výrobcov bude môcť povinnosti spojené s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov plniť organizácia zodpovednosti výrobcov, tak ako je to už zaužívané v rámci obalov a ďalších vyhradených výrobkov.

Spolu s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov pre textil zavádza návrh revízie smernice aj povinnosť zriadiť do 1. januára 2025 triedený zber textilu pre opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie a recykláciu. Následné dotrieďovanie by malo zabezpečiť nakladania v súlade s odpadovou hierarchiou, pričom výstup z triedenia a následného zhodnocovania určený na opätovné použitie by mal spĺňať kritériá na to, aby sa prestal považovať za odpad (tzv. stav konca odpadu).

Nariadenie o ekodizajne pre udržateľné výrobky (ESPR)

Najčerstvejším počinom z 12. júla 2023 je odsúhlasenie návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovuje rámec pre nastavenie požiadaviek ekodizajnu pre udržateľné výrobky a ktorým dôjde k zrušeniu staršej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES o ekodizajne. Dôvodom je najmä skutočnosť, že pôvodná smernica kládla environmentálne požiadavky iba na energeticky významné výrobky. To sa má teraz zmeniť.

Nové požiadavky na ekodizajn výrobkov, ktorých splnenie bude podmieňovať uvedenie výrobku na trh EÚ alebo do prevádzky sa budú týkať oblastí ako odolnosť a spoľahlivosť, opätovná použiteľnosť, vylepšiteľnosť a opraviteľnosť, údržbovosť a renovovateľnosť, prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy, energetická a materiálový efektívnosť, obsah recyklovaných materiálov, možnosti zrecyklovania, uhlíková a environmentálna stopa, predpokladané množstvo generovaného odpadu. Budú sa pritom uplatňovať na takmer všetky výrobky na vnútornom trhu (s výnimkou potravín a krmiva, lekárskych a veterinárnych výrobkov, živých organizmov a výrobkov ľudského, rastlinného a živočíšneho pôvodu).

Tieto požiadavky na ekodizajn výrobkov sa budú deliť na výkonnostné požiadavky a informačné požiadavky.

Súčasťou odsúhlaseného návrhu nariadenia sú aj tzv. digitálny pas výrobku, povinné kritériá zeleného verejného obstarávania a rámec na predchádzanie likvidácie nepredaných spotrebiteľských výrobkov.

Digitálnym produktovým pasom bude súbor dát špecifických pre daný výrobok, ktoré budú pre používateľa prístupné elektronicky prostredníctvom dátových nosičov, ktorými môžu byť čiarové kódy, dvojdimenzionálne symboly alebo iné médium na zachytávanie údajov ako napr. QR kód. Tieto dáta budú zbierané v novozriadenom európskom registri, ktorý bude prepojený s colnými systémami ako EU CSW-CERTEX pre automatizovanú výmenu dát.

Požiadavky na ekodizajn pre jednotlivé skupiny výrobkov sa budú pravidelne prehodnocovať najmenej každé 3 roky v úzkej spolupráci s Fórom pre ekodizajn za účasti priemyslu, odborov, obchodníkov, dovozcov a ďalších účastníkov.

Záver

Hoci legislatívny text je záväzný až v momente nadobudnutia účinnosti prijatého právneho aktu, rozhodne odporúčame sledovať celý legislatívny proces od predstavenia návrhu alebo revízie. Budete tak vedieť lepšie reagovať na zamýšľané zmeny a môžete sa vyhnúť nepriaznivým dopadom na podnikanie.

1 COM(2023) 166 z 22.3.2023. Dostupné online na : https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX: 52023PC0166.

2 Zdroj dát o množstvách odpadu : https://www.europarl.europa.eu/legislative-train/theme-a-european-green-deal/ file-revision-of-the-regulation-on-shipments-of-waste-(refit).

Komentáře

  1. Tento článek zatím ještě nikdo neokomentoval.

Okomentovat

Partneři

Partner - SOVAK
EAGB
Inisoft
Seven energy
Energotrans
United Energy
SPVEZ
Povodí Vltavy
Ecobat
Veolia
AKU-BAT
Wasten
Solární asociace
Sensoneo
SmVaK
Vodárenství.cz
SKS
ITEC
Regartis
DENIOS
PSAS
ČB Teplárna
REMA
SEWACO
Grexenergia
SGEF
ČAObH
CASEC
Teplárenské sdružení
Envipur
EKO-KOM
S-POWER
INECS
BEERT CEE
SCHP